Späť na fotky z dovolenky v hoteli Nefeli, Platanias, Rethymno, Kréta

Termín: jún 2005
CK: Tatratour
Stredisko: Platanias (Rethymno)
Hotel: Nefeli
Počet osôb: 2
Vybavenie: Kamera mini DV Panasonic (kým sa nepokazila), fotoaparát Minolta Dynax 5 s 28-80 a 75-300 objektívmi, GPS eMAP, mapy Kréty od FaB 1:200 000, od Marco Polo 1:150 000 a mapa z autopôžičovne 1:300 000.

MAPY KRÉTY

Mapa od FaB nemá nijaký súradnicový systém, je preto potrebné ju predbežne skalibrovať len od oka {podľa informácií získaných z netu) - čo je veľmi nedostačujúce. Naopak, mapa od Marco Pola súradnicový systém má, takže podľa neho sa dá cesta dopredu pre Vašu GPS pripraviť. Ale aby vaše nadšenie neprerástlo v ošial treba povedať, že na mieste, kde by som podľa tejto mapy mal byť v mori som v skutočnosti bol ešte na súši a naopak. Po dovolenke, keď sa snažím svoje cesty napasovať na túto pomerne podrobnú mapu zisťujem, že zakreslený súradnicový systém ide mimo aj o 500 metrov. V praxi to vyzerá asi tak, že kalibráciu v OZIM posúvam na liste A4 asi o -15 pixlov. Potom to celkom dobre sedí.
V stredisku predávali rôzne mapy, najlepšie som videl tuším v obchode Sun store na východ od hotela, boli to dve mapy Kréty 1:100 000 - Východ a Západ, každá v hodnote asi 7,5 Eura.

Informácie o stredisku PLATANIAS, meste RETHYMNO a okolí

Stredisko Platanias pri Rethymne (netreba ho zameniť za stredisko Platanias pri Agii Marine na západ od Chanie - ako sa to stáva aj niektorým autorom v rôznych diskusných fórach na nete) je rozhodne malé stredisko. Stále váham, či napísať tiché alebo rušné. Pre niekoho také, pre iného onaké. Skúsim to teda opísať zgrunta - od mora.

More je tiché, ak nie je búrlivé. Je čisté, ak nie sú vlny. Je piesočnaté, ak more nedonesie kamene. Zostáva na brehu, ak sa náhodou nevyberie na pláž. Dobre sa v ňom pláva, ak sa náhodou nevyskytujú morské príšery (neviem, či sú to chobotnice alebo medúzy, čo tak strašne prhlia, a po ktorých vám zostanú ešte jeden až dva dni páliace pruhy - najčastejšie na vnútornej strane lakťa, ale videl som aj pani, ktorá to schytala na brucho). Je pravda, že ja som schytal iba jednu za celý pobyt, ale musím priznať, že som sa potom do konca dňa moru vyhýbal.

More sa zvažovalo mierne, voda po krk bola vo vzdialenosti asi 20 - 30 metrov.

Po našom príchode bola pláž piesková (hrubší piesok) a menšie kamene boli iba pri vstupe do mora - asi 2- až 3-metrový pás. Po našich výletoch však more donieslo dosť špiny na pláž a aj dosť kameňov, takže neskôr boli pásy kameňov, pásy piesku a pri samotnom vstupe do mora opäť kamene. A všetko sa zmenilo po veľkých vlnách, kedy bol vstup opäť pieskový.

Pláž je teda z hrubšieho piesku, pomerne široká, počas nášho pobytu nebola udržiavaná ani čistená - bola teda dosť špinavá. Pri pláži sú taverny s bazénom a slnečníkmi. Ich majitelia prenajímajú aj lehátka na pláži. Jeden set (lehátko + 2 slnečníky) stál na pláži, kde sme chodili zo začiatku, 5 Eur, neskôr 6 Eur. Pri vstupe na pláž bol stolík, kde ste si mohol zakúpiť lístok, prípadne počas dňa chodila ešte ďalšia baba okolo slnečníkov a vyzvedala, či si náhodou nechcete zakúpiť lístok. Na moju presvedčivú odpoveď, že I have a ticket sa na nič nepýtala a išla ďalej. Neviem, akoby sa bola tvárila, keby som lístok nemal, či by ho chcela vidieť... Táto pláž mala dva rady slnečníkov priamo pri mori, v prípade vyliatia mora sme sa však ocitli vo vode. Slnečník mal malý stolček na veci a niektoré aj stoličku (bolo treba prísť skôr a po nejakej sa poobzerať). Slnečníky boli pomerne veľké, pevné a zvarené.

Slnečníky vpravo (pri pohľade na more), teda východnejšie, boli menšie, sklápacie a mali iný systém platenia. Tam boli až do konca nášho pobytu za 5 Eur. Boli tu 4 rady slnečníkov a boli ďalej od mora, takže ich voda nezaplavovala. Tu chodil asi 4 - 5 krát denne pingel z reštaurácie a vypýtal si peniaze bez toho, aby vám dal nejaký papier. Pri ďalších návštevách si už iba zapisoval nových platiacich a kontroloval, či ste sa náhodou nepresťahovali - teda už neotravoval. Pri slnečníkoch boli plastové koše na odpadky a pre náruživých aj popolníky. Okolo slnečníkov bolo čisto a ráno bolo vidieť, že niekto pobehal okolo nich s oceľovou trubkou, čím vyrovnal piesok.

Na pláži strediska Platanias boli sprchy, odpadkové koše, plavčícka vlajka a v stredisku chodil plavčík, ktorý v prípade väčších vĺn vyháńal z mora. Musím ale uznať, že tie vlny boli dosť nebezpečné, lebo na kraji bolo dosť menších kamienkov, ktoré vlny dvíhali so sebou a tie potom pri vstupe bolo cítiť. Navyše, vlny išli neustále a dosť rýchlo jedna za druhou. Ja som do týchto vĺn vbehol len raz, 5 minút mi trvalo, než som sa dostal do bezpečnejších vôd, potom plavčík na mňa zatrúbil a ja som sa s dvoma vlnami dostal až na breh, čo trvalo ani nie 10 sekúnd.

Prímorská časť strediska Platanias pozostávala z niekoľkých uličiek, okolo ktorých boli postavené hotely a medzi nimi boli polia alebo aspoň zarastené parcely. My sme prichádzali k moru popri tzv. Village Motakis, čo je systém hotelov a taverien popri príjazdovej ceste k moru. Ďalej na východ bol ďalší prístup k moru popri ďalšom podobnom komplexe (názov tuším Marinos).

Dedinská časť začínala obchodmi a tavernami, a zlatníctvami a autopôžičovňami, ktoré sa zväčša nachádzali popri miestnej, dosť rušnej ceste. Na druhej strane sa nachádzali opäť obchody a taverny, autopôžičovne a zlatníctva - a taktiež niekoľko hotelov, medzi nimi aj hotel NEFELI. Na druhej strane ležala jedna malá miesta komunikácia, vhodná na parkovanie a za ňou sa tiahla diaľnica z Chanie do Iraklionu.

Stredozemie, teda úsek za diaľnicou zmapovaný nemám, tam som nebol. Ešte ďalej začína klasické vnútrozemie, teda ďalšie dedinky a kopce.

Cesta do Rethymna sa dala absolvovať autom po diaľnici, kedy ste hneď za hotelom nabehli na diaľnicu a na úrovni Rethymna ste z nej zišli, ale príjemná bola aj stará pobrežná cesta, ktorá viedla popred hotel. Do centra Rethymna je to necelých 5 kilometrov.

Autobusy do Rethymna premávali každých 30 minút takmer spred hotela, jedna cesta myslím že za 1 Euro, lístky mali v skoro každom obchode. Prvý odchádzal o 7:30, posledný autobus z Rethymna niekedy pred 11. hodinou.

Taxíky do Rethymna boli za cca 7 Eur. Spomínam ich preto, lebo sme ich využili pri výlete na Santorini, kedy sme odchádzali o 7. hodine a vracali sa o polnoci.

HOTEL NEFELI

V podstate takmer všetko, čo sľubuje cestovná kancelária Tatratour pri hoteli Nefeli sa ukázalo ako pravdivé, považujem za potrebné upresniť iba pár vecí.

Hotel Nefeli NIE JE VHODNÝ PRE IMOBILNÉ OSOBY. Je situovaný v miernom briežku a izby sú kaskádovito usporiadané. Medzi recepciou a izbami je viacero schodov a schodíkov, jeden schod je dokonca aj medzi chodbičkou a samotnou izbou hotela. Dve nohy postele sú skrátené a ležia na schodíku, druhé dve nohy majú normálnu dĺžku. Zaujímavé to je v prípade, že idete potme na WC. Kým sa v tej tme rozkukáte, môžete prísť k úhone nielen pri ceste tam, ale aj naspäť.

Izby sú zariadené klasicky - dve drevené postele (jedna veľká a druhá ešte väčšia), dva nočné stolíky, z toho jeden so zrkadlom a druhý s rádiom (alebo skôr s rozhlasom po drôte - tri stanice a tri úrovne hlasitosti), malý konferenčný stolík, dve rôzne stoličky, telefón, chladnička (asi 60 litrová) - nám nedoliehalo tesnenie, takže sme ju mali aj ako klimatizáciu, ďalší sa sťažovali, že v nej majú mravcov. V predsieni jedna skriňa s trezorom (kľúč na recepcii). V kúpelni WC a sprchovací kút, všetko evidentne po oprave, ale aj tak už WC začal pretekať a páková batéria sa trochu kývala.
Na strope je jeden veľký kývajúci sa ventilátor, ktorý rozháňa vzduch.
Voda v hoteli je pitná, chladnička ju celkom dobre vychladí, do chladničku sa na výšku vmestí grécka 1,5 litrová flaša z vody Zaros (je nižšia ako naše flaše).
Balkón bol užší, ale zmestili sa tam dve plastové stoličky a šamlík pod nohy a zostalo miesto aj na vešanie bielizne. Na prízemí mali taký väčší balkón, ale rovno pod nami ho mali spoločný pre dve izby.
Dvere boli okolo zámkovej časti nalomené (možno sa niekto pokúšal otvoriť ich vykopnutím), ale očividne držali dobre. Oceňujem, že na dverách sa nachádzali ceduľky pre nerušiť/upratať, ktoré fungovali takmer stopercentne. Raz poobede, po príchode z pláže som ju omylom zavesil naopak a potom som sa strašne čudoval, že baba došla, vysypala vysypaný kôš, umyla umytú podlahu i balkón, utrela čisté stolíky...
Ale naopak, raz som tam mal zavesenú PST stranu a baba odomykala dvere...

Uteráky a povlečenie menili každý deń okrem nedele, vtedy asi iba v súrnych prípadoch a pri striedaní turnusov.

Strava bola výborná, klasické švédske stoly. Na raňajky biele aj tmavé pečivo, cereálie, zelenina, vajcia (aj tie, ktoré boli označované ako 3-minútové boli na tvrdo), opekané zemiaky alebo pečené páročky, syr, salám, med, káva, čaj, džús.
Na večeru zeleninové šaláty, polievka, studený bufet (salám alebo varené mäso), z hlavných jedál cestoviny (+ strúhaný syr), 1 - 2 druhy mäsa, varená zelenina, príloha (ryža, opekané zemiaky, hranolky, zemiaková kaša), občas ryby, musaka alebo iné lákadlá na ochutnanie.
Pred odchodom torta alebo zákusok (torta pre tých, čo prišli skôr), nejaké želé, sladká pena a ovocie (melón červený aj žltý, jablko, pomaranč).
Ak ste si chceli ešte pridať, tak bolo potrebné si príbor nechať na servítke, ináč vám obsluha odniesla tanier aj s ním.
Jediný malý problém bol v tom, že keď som si prvý deń objednával pitie a pingel sa ma pýtal, či budem platiť Cash alebo cez Room bill, tak som mu povedal, že cez izbu a všetko bolo OK. Asi za tri dni dobehol, že mu treba účty podpísať, že je to nariadenie recepcie. Ale bolo na ňom vidieť ako mu odľahlo, keď som predposledný deň účet zaplatil.

Izby hotela sú situované na všetky strany. Niektoré na západ (aj tá naša a preto v nej bolo poobede riadne horúco), iné na východ i na sever. Tie severné sú najhlučnejšie - sú totiž orientované na pomerne frekventovanú miestnu komunikáciu. Autá, autobusy, motorky, v noci sa vracajúci hulákajúci Nemci (ale nielen oni). My sme okrem hluku ulice, hluku nočných zabávačov sa nemohli spávať pre inú príčinu. Totiž niekde neďaleko hotela niekto choval sliepky a mal aj kohúta. Aj keď sme si nenatiahli budík, tak sme prvýkrát vstávali o pol piatej. Potom vo viac či menej pravidelných intervaloch až do siedmej.

RENT A CAR Rethymno a Platanias

Pôžičovne aut boli na každom kroku, a aj keď nám delegátka hovorila o tom, že sa snažia držať si približne rovnaké ceny, nejaké rozdiely medzi nimi boli.
Na porovnanie ponúkam ceny aut v spoločnosti Venus, ktorá sídli takmer oproti hotelu Nefeli (50 m vpravo).
Typ                             1 deň               3 dni
Seicento                         42                104
Matiz A/C                       45                113
Atos A/C                        60                143
Accent A/C                     63               163
VW Beetle Cabrio A/C    120               277


Špeciálna ponuka 1 deň na 3 dni oficiálne platí od 1. 6 do 15. 6., ale aj ku koncu júna mali na Chrobákovi pripevnenú takúto tabuľku.
Iné autopôžičovne mali ponuky 1+1, 2+2, 3+3 až 7+7 dní.

VÝLETY

Auto - deň prvý - Askifou, Imbros, Hora Sfakion, Frangokastelo, Preveli

Požičali sme si auto prostredníctvom delegátky Kataríny z pôžičovne Auto Moto Sport v Rethymne. Vzhľadom k tomu, že sme boli len dvaja, vybrali sme si Matiz s tým, že nejako oželieme aj klimatizáciu. Cena na deň 44 Eura. Mne sa to zdalo trochu viac, veď na Rodose nás Saxo s klímou vyšlo na tri dni na 105 Eur, ale je pravda, že tam bola akcia 3 za 2 dni, takže aj tam auto vychádzalo na cca 53 Eur na deń. Katarína nám dala zľavu, takže po zaplatení zálohy 10 Eur sme mali doplatiť už iba rovnú stovku. Dohodli sme sa na ráno na 8 hodinu, keďže raňajky začínali o 7.30.
Prekvapenie prvé - nebolo ani tak to, že zástupkyňa pôžičovne došla až o polhodinu neskôr, ale to, že nás posadila do auta (požičiavali sme si dvaja z nášho turnusu) a odviezla do Rethymna. Tu v cestovke sme spísali zmluvu a pristavili auto. Pôvodne dohodnutá cena platila, ale keďže už Matiza mali požičaného, pristavili nám Atosa s klímou, čo bolo druhé, už lepšie prekvapenie. Tretie prekvapko bolo, že nádrž bola naplnená do 1/4 a preto bolo treba nájsť miesto na dotankovanie a neskôr premyslieť, ako im nenechať prílič mnoho. Medzinárodný vodičák potrebný, odovzdanie auta buď v mieste požičania do 8. hod ráno, alebo predchádzajúci deń do 22. až 23 hodiny u nich (v oboch prípadoch vás dovezú do hotela), prípadne kľúče na recepcii hotela ako zvyčajne. Ja som ho nechával na recepcii, ale neskôr som rozmýšlal, že som sa mohol doviezť večer do Rethymna, pobehať po meste a po desiatej večer vrátiť auto a nechať sa doviezť domov.

planina Askifou, roklina Imbros a Hora Sfakion

Prvý výlet začal pri pôžičovni a prvé medzipristátie mal pri hoteli, kde zostala polovička, ktorá nemala ani potuchy o tom, kam som išiel. Po nalodení sme vyrazili po diaľnici okolo Rethymna smer Chania. Približne v polovici je odbočka na juh do hôr - smer Vrises, planina Askifou, roklina Imbros a Hora Sfakion. Cesta pomerne dobrá, dostatočne široká, nádherné výhľady na Lefka Ori (Biele hory - ja by som ich skôr nazval Strieborné - pozri fotky), iba na planine Askifou robili asi 100 metrový úsek cesty. Roklina Imbros je z cesty nádherná, škoda že som ju nemohol prejsť aj pešo. Cesta do Hora Sfakion plná zákrut, krátke zastavenie a občerstvenie v Hora Sfakion.

Frangokastelo

Pokračovali sme na východ cez pevnosť Frangokastello, ktorá je voľne prístupná. Cesta sa vlní v kopcoch a cez Seliu sme zamierili do Plakias, kde je dlhá pláž. Ešte tu nebolo toľko ľudí ako v plnej sezóne, hlavu na hlave sme videli iba na pohľadniciach, ale aj tak nás táto pláž neočarila. Po krátkej prestávke a rýchlom obede sme teda zamierili ku kláštoru Preveli. Krásne veľké bezplatné parkovisko pred kláštorom, škoda len, že na kláštore sa pracovalo a pre verejnosť bol zatvorený.

Preveli

Cesta naspäť viedla okolo nejakého pomníka obetiam vojny a odbočili sme na súkromné parkovisko nad plážou Preveli. Vstup tuším 1,5 Eura. Berieme foťák, kameru a po približne 10-minútovom zostupe sme na Preveli. Krásne miesto, príjemne chladivá voda, neskutočne horúci piesok. Po tej nádhere bol nesmierne náročný výstup naspäť na parkovisko. Ani nie tak pre mňa, ale jednu chvíľu som myslel, že prídem o spolucestujúcu. Našťastie to polovička prežila. Cestu naspäť sme absolvovali cez roklinu Kourtaliotiko (to je strašné slovo, vždy sa musím pozrieť do mapy, ako sa to vlastne píše). Zastávka na odpočívadle, odkiaľ je vidieť roklinu smerom na sever i na juh, ako aj kaplnku nad cestou.

Retymno večer

Pokračujeme smerom na Koxare až k Rethymnu, odtiaľ po diaľnici na večeru. Po večeri výler do Rethymna. Plážovou komunikáciou popri mori až k autopôžičovni, oproti je nový prístav - Marina - kde sa dá nájsť miesto na Free parkovanie. Po pár metroch začína plážová promenáda, ktorá sa k večeru uzavrie a kde si potom ŠPZ-ky zapisuje policajt.
Prechádzka večerným a nočným Rethymnoma návrat do hotela.

Auto - deň druhý - Agios Nikolaos, Vai

Po raňajkách vyrážame po diaľnici východným smerom - Iraklio, Hersonisos, Agios Nikolaos a podľa času a situácie sa uvidí - buď palmová pláž Vai, alebo Planina Lasithi, alebo Ierapetra a južnou stranou domov.
Cesta až do Heraklionu je veľmi dobrá. Vodiči sú ohľaduplní, na krétskej jeden a pol pruhovej diaľnici striedavo kľučkujeme od krajnice až do protismeru, v závislosti od toho, či sme rýchlejší my alebo druhé auto. V Heraklione je diaľnica pomerne prázdna, rozdelená do pruhov - vnútorný pre rýchlosť 90 km/h a vonkajší pre 70 km/h. Za Heraklionom sa opravuje (alebo stavia) jedna časť cesty, takže autá jazdia v protismere v jednej polke dialnice a rýchlosť je obmedzená na 50 km/h. Keďže pred nami ide veľmi disciplinovaný vodič, vlečieme sa v kolóne takmer až ku Hersonisosu. Tam odbočujeme z dialnice a ideme si prezrieť toto mesto. Na mňa trochu rušné, tak vyrážame po starej ceste smer Malia. Zastavujeme na občerstvenie pri kaplnke v Selinari. Zaujímavé miesto, aj keď treba uznať, že tá šlapačková toaleta je špinavšia ako mnoho záchodov na Slovensku. Keďže nemáme vhodné oblečenie na návštevu náboženských miest, iba nesmelo sa poobzeráme po nádvorí so studńičkou. Ešte šťastie že neviem, či nie je svätená, pretože niektorých by iste mrzelo, že som si nevzal aspoň 5-litrový demižón. Cesta pokračuje okolo starých veterných mlynov pri Napoli.

Agios Nikolaos

Krátka zastávka v Agios Nikolaos. Mesto od západu pôsobí nenápadným dojmom, až pohľad na GPS ma presviedča, že je to naozaj to mesto, kde sme sa chceli zastaviť. Prvý okruh cez mesto absolvujeme pomaly, keďže hľadáme miesto na parkovanie. Nepodarilo sa. Vraciame sa preto oblúkom na križovatku pred mestom a pomaly sa sunieme k miestnej nemocnici, kde som videl parkovisko. Po vystúpení pribehne baba-jaga a pýta sa gréckym aj anglickým hlasom: "naozaj tu chceš parkovať, panáčik?". Jasne, nie to snáď na mojom aute vidieť? Tak teda oželiem 3 eurá za celý deň, aj keď sa snažím babe vysvetliť, že tu budem len chvíľu. Cesta od parkoviska vedie rovno dolu k jazeru, ktoré je spojené kanálom s morom. Krátka prechádzka okolo jazera a mora, pohľad na záliv Mirabelo a potom naspäť k autu. Na moju otázku, kde je najbližšia toaleta mi baba jaga odporúča nemocnicu za parkoviskom. Idem radšej k autu aby v nemocnici neskončila baba, lebo za tie 3 eurá mohli mať aspoň odomknutú tú prenosnú kadibudku pri parkovisku. Ináč aj smerom dolu k prístavu boli nejaké voľné miesta, asi v strede pri nejakom obchode boli free a úplne dole bolo jedno malé parkovisko tiež za 3 Eurá.
Vyrážame po ceste smerom domov, ale na najbližšej svetelnej križovatke odbočujeme doľava - smer Sitia.
Cesta k Sitii vedie okolo zrúcanín Gournia, cez dedinu Pachia Amos. Na náhornej plošine pred dialnicou do Sitie je množstvo moderných veterných mlynov. Sitiu s úzkou plážou popri ceste míňame a pred nami je posledný úsek do Paleokastra a na pláž Vai.

Vai

Prístup k pláži Vai nie je ničím nápadný. Suché kopce vpravo a trochu zelene vľavo. Zo skaly vpravo pozorne počíta turistov čierna koza (neviem, či bola Kri-Kri, alebo len taká obyčajná). Prvé parkovisko, kde je cedulka, že tu môžu parkovať iba autobusy. Osobáky pokračujú za závoru, kde sa platí tuším tri eurá. Miestne parkovisko je asi naozaj väčšie ako samotná palmová pláž Vai. Opatrne sa vraciame na parkovisko pre autobusy, kde nie je ani jeden, zato tu všade parkujú osobáky. Zaparkujem teda na mieste, kde nikomu nezavadziam a ideme na slávnu pláž Vai. Je piesková a je aj palmová. Ibaže tých paliem medzi pieskom je pomenej a ostatné sú ohradené. Akoby aj nie, veď je to prírodná rezervácia. Aj ten piesok je bližšie k moru trochu hrubší, ale to je tuším skoro všade na Kréte. Po osviežení tela, ducha, fota i brucha pozeráme na klasické turistické zábavky - Lietajúci matrac, nafukovacie kolesá ťahané motorovým člnom a iné výdobytky benzínovej techniky. Ja osobne by som si takúto pláž vedel lepšie predstaviť bez rachotu motorov a smradu spáleného benzínu.
Na ceste domov sme sa už nezastavovali, na hotel sme dorazili po 4 hodinách približne o 20. hodine.
Pozn.: V roku 2008 som absolvoval pokračovanie cesty z Vai do Kato Zakros a na pláž Xerokambos pri pobyte v hoteli Blue Sea, Ierapetra.

Auto - deň tretí - Spili, Festos, Matala, Gortys

Po raňajkách sme vyrazili po diaľnici smer Rethymno, Spili, Matala a cez Heraklion domov. V Rethymne sme zišli z dialnice a dobrou cestou pokračovali smer Armeni, Spili (tu sme sa nezastavili, ale mestečko sa mi veľmi páčilo - chvílu som však rozmýšlal, či som nezablúdil do pešej zóny - cesta bola totiž farebne vykachličkovaná - ale všetko bolo OK). Po nedlhej dobe sme prišli do prvého ciela - Agia Galini. Veľké parkovisko až v prístave, ináč typické juhokrétske prístavné mesto, postavené v kopcoch. Výhodou vetejné WC pri parkovisku. Ďalšia cesta cez Timbaki (s občerstvením) do Festosu.
Festos (Phaistos) - parkovisko zadarmo, vstup 4 Eurá. Už pred vstupom vidieť rozsiahly areál, je tu aj taverna a obchod so suvenírmi. Kto chce ušetriť, môže sa rozhliadnuť z terasy, my sme išli obzrieť si areál zblízka. Po návrate navštívime aj suveníry, chvíľu obzerám zmenšený disk z Festosu zo všetkých možných materiálov, ale ten, ktorý hľadám sa tu nenachádza - biely alabastrový, aký som videl pred rokmi v Agii Marine.

Matala

Smerom na Matalu míňame odbočku na Agiu Triada, kde sa chceme vrátiť až neskôr. Matala nás víta širokou dedinskou komunikáciou posiatou množstvom áut a autobusov. Než sa rozhliadnem, som pred slávnou plážou na parkovisku. Vstup - 1 Euro - mi po Agios Nikolaose pripadá pomerne smiešne - navyše je tu aj WC, blízko taverny...
Matala je vlastne úzka zátoka obkolesená skalnými platňami zbiehajúcimi šikmo do mora. Do týchto skál si ktosi vysekal diery, do ktorých možno pochovával mŕtvych, možno tam len sám býval a aj zomrel. Neviem si totiž predstaviť, ako po úzkych rímsach vo vyšších poschodiach nosili mŕtvych. Keďže neskôr tu bývali hipisáci, gréci toto miesto obohnali pletivom a vyhlásili ho za pamiatku (alebo to bolo naopak?). Jedno je však isté, keďže sa tu nič nestavia, tak sa ani nevyberá vstup. Zadarmo si môžete prehliadnuť jednoduchú jaskyňu, jaskyňu s predizbou, jaskyňu s dvoma obývačkami a pod.
Pláž v Matale je pieskovo-kamienková s platami pri vstupe do mora. Keď je more pokojné, tak bez problémov, ak by bolo rozbúrené, tak je to horšie s výstupom na breh.
Po krátkom odpočinku odchádzame z pláže, aby sme sa osprchovali pod jednou zo štyroch spŕch na konci pláže. Som tretí v poradí a voda z jednej sprchy iba kvapká. Keď zavriete prívod na nej, tak kvapká z druhej sprchy. Zaujímavý systém...

Gortys a najstarší zákoník

Vraciame sa rovnakou cestou, iba pred Festosom odbočujeme k Agii Triade. Podobný systém ako vo Festose. Pokračujeme na cestu vedúcu z Timbaki do Agii Deka a cestou takmer minieme malé parkovisko vľavo od cesty. Tu je totiž Gortys, známy okrem iného aj prvým písaným zákoníkom. Vstup - 4 Eurá, kostolík, ktorému chýba predná stena, Agora, Odeon a za ním povestný zákonník. Písaný zlava doprava a sprava dolava. Neviem čím to je, ale ja som niektoré časti čítal celkom plynulo (akurát neviem, čo tie klikyháky znamenajú). Vytrvalý dozor sa nás snaží upozorniť, že tamto na kopci bola akropola Gortysu, tuto bol vodný mlyn a pod.
Po prehliadke Gortysu pokračujeme smerom na Heraklion a domov. Cestou zastavujeme nad Herakliom na veľkom parkovisku, kde pri kostole a taverne lisuje maník džúsy z pomarančov. Na WC ma posiela do taverny. Tak ľudoprázdnu tavernu som ešte nevidel. Nevidel som tam ani obsluhu, ani barmana - nikoho. Ale WC vedľa baru bolo funkčné.

Cestou domov si ideme pozrieť ešte stredisko Agia Pelagia - malé mestečko na svahu nad morom. Cestou naspäť mi chvíľu robí problémy trafiť sa na diaľnicu, ale nakoniec som to nejako vyriešil. Stredisko Bali ležiace o niekoľko kilometrov ďalej je podobné, iba má väčšiu pláž. Fotím si ho z odpočívadla pred strediskom, ale nízko ležiace slnko už robí problémy.
Večer nechávam kľúče na recepcii, kde si ich na druhý deň vyzdvihnú aj s autom.

Auto - niekoľko postrehov

Krétska diaľnica je pomerne dobre zjazdná, vodiči ohľaduplní.
Na hlavných ťahoch sa (na rozdiel od informácií v sprievodcoch) veľmi netrúbi.
Aj na diaľniciach sa nachádzajú pomerne ostré zákruty a vyústenia miestych komunikácií.
V zákrutách nikdy neviete, čo je spadnuté na krajnici po ktorej práve idete.
Hlavné krétske cesty sú kvalitné, vedú však z kopca na ďalší kopec, najčastejšie s mnohými zákrutami a cez údolia.
Na úzkych cestách nikdy neviete, kto sa skríži pred Vami - vyšiel som za zákrutou a pred nami sa do ďalšej zákruty nevmestil autobus s tirákom. Zastal som na krajnici, ale tŕpol som, či za mnou nevyletí zo zákruty niekto rýchlejší.
Na miestych cestách je často obmedzovaný rýchlosť na 40 km/h, hlavne v dedinách a pred väčšími zákrutami. Ak uvidíte zníženie na 20 km/h, pravdepodobne je dedina veľmi úzka. Ja som v jednej takejto dedine natrafil na nejaký traktor s radlicou, on 20 + ja 20 - ale mal som čo robiť zapasovať sa medzi neho a roh najbližšieho domu.
Na niektorých cestách sa prepadá vozovka (hlavne krajnica v zákrutách), inde je dosť šotoliny - navyše sú tu tie nádherné výhľady, ktorí znižujú pozornosť.
Podarilo sa mi natrafiť na nákladiak, ktorý maľoval vodiacu čiaru na krajnici. Išiel pomaly oproti mne, v ľavotočivej zákrute (z mojej strany) a sprievod mu robil maník na malom nákladiaku, ktorý v mojej polovici pendloval raz pred ním, potom za ním, aby tak upozornil vodičov, že na ceste sa pracuje. Dosť zaujímavé, najmä ak si predstavíte, že by niekto menej chápavý išiel za ním...
Cestou na Vai som videl niekoľko čerstvo rozbitých áut z autopôžičovne popri ceste.
Cestou z letiska a na letisko (busom) som si všimol, že značka STOP neznamená pre každého to isté. Vodič autobusu totiž často len pribrzdil, ale nenamáhal sa zastaviť (ako v tom vtipe: my frajeri jazdíme na červenú, ale na zelenú radšej zastavíme, veď sa môže nájsť aj väčší frajer).
Na cestách sa nachádzal dosť veľký počet policajtov (zväčša na severných ťahoch), merali hlavne rýchlosť. Občas vám bliknú oprotiidúci vodiči, potom radím spomaliť (ak nemáte otvorený kufor, dieťa na streche alebo iného turistu na prednom nárazníku).

Lodný výlet na Santorini - pár informácií pre individuálneho turistu

Lístok zakúpený u delegátky Kataríny stál 79 Eur, v cene nebola doprava do a z prístavu, nakoľko sme boli jediní záujemcovia v tomto termíne. Cesta taxíkom z hotela a do hotela stála cca po 7 Eur každá.
Od delegátky sme dostali voucher na loď Panagia Thalasini (tak nejako sa to píše) s odjazdom o 7.30 a príchodom niekedy okolo jedenástej (veď to poznáte - Gréci sa neponáhľajú). Moderná loď, ktorá by Santorini mala stíhať za 2,5 hodiny.
Skoré raňajky (a balíček na večeru) nahlásené na recepcii boli pripravené. Na raňajky chleba a nejaký džem, zopár cereálií. Zato na večeru sme dvaja dostali balík pripomínajúci škatulu od topánok. Nejaký chlieb, dve vajcia, po dva plátky šunky a syra, rajčiny, dva kúsky kuracieho mäsa a myslím, že tam boli aj nejaké jablká.
Recepčný nám zavolal taxík, ktorý skutočne prišiel načas a odviezol nás do prístavu (Marinas), kde už čakala jedna dostatočne veľká loď. Našťastie nie naša. Tá podľa slov prístavného personálu mala prísť asi za 15 minút. Bolo mi to divné, že pripláva asi 5 - 10 minút pred odjazdom, ale v pohode. Loď prišla naozaj tesne pred odjazdom. Najväčšie zmätky spôsoboval nejaký lodný dôstojník, ktorý vyhlásil, že naše Vouchery na loď neplatia, ale si treba vyzdvihnúť lístok u dvoch báb z gréckej cestovky. Kto bol blízko mal šťastie, kto ďalej - no - vyzeralo to tam, ako keby niekto zadarmo rozdával nové autá. Po úspešnom prebití sa pomedzi dav Angličanov, Nemcov, Švédov, Maďarov, Talianov, Francúzov, Čechov, Slovákov, ale hlavne Rusov mi boli odobraný voucher a dostal som dva lístky, ktoré slúžili na celý výlet i na cestu späť.

Do lode sa cez zadné dvere trajektu zatial nahrnulo plno ľudí a tí zabrali všetky miesta pri okienku. Systém sedadiel bol podobný ako v lietadle, iba tých radov tam bolo tuším šesť. Zástupcovia cestovky medzitým kontrolovali, či všetci sedia, ale to sme už plávali okolo pobrežia smerom na severovýchod. Poloha lode sa dala kontrolovať na monitoroch, kde zo začiatku premietli povinné informácie o únikových východoch z lode a o používaní záchranných viest. Medzitým sa už niektorí stavali do radov na bufet, či navštívili lodné toalety.
Pred koncom plavby sme dostali informácie od delegátok, že je potrebné sa po vylodení dostaviť čo najskôr k autobusom, ktoré budú označené jazykom, ktorý sme si vybrali. Nebol som si istý, či sa jazyk nevyberal ešte pri handlovaní vouchera za lodný lístok, ale pre istotu som sa pýtal delegátky zo Saturu, či nemajú volné miesta v autobuse. Vraj nemajú - nevadí. V prístave sme sa teda vybrali do autobusu s cedulkou English. Pýtam sa sprievodkyne, či majú voľno - vraj Welcome - a pýta sa, či vieme Anglicky a odkiaš sme. Zes, tak trochen - zo Slovenska - tak to tu máme peknú zmes - Slovákov, Švédov a Maďarov. Okrem nás ešte traja Slováci. Pár privítacích viet v Angličtine a potom už hovorí iba po Maďarsky. Ale do Thiry sme sa dostali - odchod o dve hodiny.

Thira

Thira ponúka krásny výhľad na kalderu. Môžem si ho vychutnať, pretože kamera sa nám pokazila deň pred odchodom na Santorini a môj foťák si požičala moja polovička (na dvadsať rokov, ako vojská Varšavskej zmluvy na dočasnom pobyte). Ja som sa len čudoval, ako taký obyčajný kinofilmový Dynax môže nahradiť aj digitálnu kameru. Aspoň tak som si pripadal, keď som v priebehu asi 5 minút zakladal už tretí film (ale neskôr to už nebolo až také rýchle). Prechádzka uličkami

Thiri

je nádherná - biele domčeky spadajúce smerom ku kaldere, úzke uličky, malé obchodíky, zlatníctva, lanovka, somári s nákladom a strašne veľa turistov. (Verejné VC pri autobusovej stanici poniže.)
Odchod sa nám trošku natiahol, náš autobus neprišiel (asi spadol do kaldery :) ). Maďarská sprievodkyňa nervózne pobehuje od autobusu k autobusu a my keďže nepoznáme nikoho iného, pobehujeme spolu s ňou. Tu nastúpi zopár Maďarov do autobusu, tu do iného - tak sa pýtam inej sprievodkyne v inom autobuse English, či majú voľné. OK. Tak hovorím Maďarke, že my Slováci ideme do English. Je potešená, že sa o nás nemusí starať a pridávajú sa aj tí traja Slováci. Potom už cesta prebieha bez komplikácií. Sprievodkyňa Maríja je síce divného gréckeho zjavu, ale hovorí zrozumiteľnou angličtinou. Presúvame sa teda do letoviska Kamari, údajne najznámejšieho letoviska na Santorini.

Kamari

Kamari - krásne okolie, plážová promenáda s tavernami a hotelmi a pristávajúce lietadlá nad hlavou. Okrem toho čierny štrk pod nohami a ľudia, ktorá sa radšej oblievajú vodou z fliaš ako by si mali ísť dať zraniť nohy pri výstupe z mora. Ale musím priznať, že je ešte iba záver júna a horúčava teda až tak neženie do vody. Doplníme teda hladinu vody v tele najskôr z plechovice piva z miestneho obchodu a neskôr aj v taverne s jedlom. Do odchodu autobusu zostáva ešte nejaká minúta, tak sa obzeráme po suveníroch zo Santorini.
Ďalšia cesta do Oie vedie cez miestne múzeum vína. Autobus nás vyhodí priamo v areáli, sprievodcovia vytvoria koridor, aby sme náhodou neušli niekde inde. Vošli sme do pivnice, kde vo výklenkoch boli rôzne figuríny znázorňujúce históriu a práce pri výrobe vína a rôzne pomôcky a nástroje. Jedna figurína, dve figuríny, tri figuríny so somárom, jedna pri lise a tak dookola. Niektoré sa hýbu, trochu mi to pripomenulo časy lunaparku v Petržalke. Raz tam manželka vzala syna do strašidelného zámku. Vozík zaliezol dovnútra, potom sa ozval strašný krik, vybehol chlap a kričal" "Ja sa na to vys..., vozík mi prešiel po nohe..." Keďže niektorí v stojatom vzduchu v podzemí nemohli riadne a zhlboka dýchať, a keďže aj my sme boli medzi nimi, ponáhľali sme sa von. Po východe nás sprievodca hnal na ochutnávku vína s možnosťou zakúpiť si ho. Keďže podobné nútenie do kúpy som už absolvoval, bol som trochu opatrný. Ale treba uznať, že nič také sa nekonalo. Na pulte boli pripravené poháre s vínom, mohli ste sa na chvíľu posadiť a ak ste mali záujem, víno si kúpiť. Víno bolo sladké a ťažké, trochu mi to pripomínalo šípkové víno z mladosti (ale už si jeho chuť nemusím presne pamätať). WC v areáli, pripravené autobusy a šli sme do Oie.

Oia

Oia je mestečko ako Thira, iba farebné budovy mu prepožičiavajú väčšie čaro. Úzke uličky, schodíky, malebné zákutia. Ešte sa dá fotiť, nakoľko v tomto mesiaci tu ešte nie je toľko turistov. Pri návrate späť mám trošku problémy vyhnúť sa somárovi s nákladom, kde mu uhnem, tam ide aj on - to viete, keď sa stretnú dvaja somári proti sebe... Posledné minúty pred odchodom treba využiť na osvieženie. (Keď si spätne čítam tieto poznámky, zabudol som napísať, že verejné WC je na námestíčku nad parkoviskom.)

Pirgos

Keďže sa blíži čas odjazdu lode, poberáme sa autobusom na poslednú zastávku - Pirgos. Po vystúpení nám sprievodca hovorí, že máme čas hodinu. Na protesty, že to by sme mali byť už na lodi nám odpovedá, že nemali, lebo loď má meškanie. Fajn. Cestou späť stretávame niekoľkých turistov zo Saturu, ako bežia smerom k autobusu. Majú čas, ale oni to ešte netušia. Neskôr ich stretávame na námestí, už vydýchaných a spokojnejších.
Posledná cesta autobusom do prístavu. Slnko už pomaly zapadá, a tak sa v autobuse horlivo filmuje a fotí.
Po vysadnutí sa ponáhľame do haly, ktorá slúži ako zhromaždisko pre odchod, aby sme sa nepomiešali s vysadajúcimi a autami. Lodný dôstojník nám odoberie cestovný lístok a ponáhľame sa chytiť si flek. Podarilo sa pri okne, ale aj tak nám je to nanič, keďže slnko už zapadá úplne. Z okienka teda vidím iba osvetlenú bielu morskú penu od lode, ktorá mi robí chuť na pivo. V strednej časti kajuty nefungujú dobre monitory a my teda vidíme miesto našej polohy iba čiernu obrazovku. Ale na druhej strane, pri okienku sa zas chytá GPS, ktorá ukazuje v podstate rovnú čiaru k Rethymnu a rýchlosť okolo 56 km/hod. Okolo 23.45 hod. vysadáme v prístave a hneď si nás odchytí taxikár, ktorý nás a ešte jeden pár hádže na méďourovi až pred hotel. O polnoci teda otváram aj tú penu z chladničky.

Ďalšie neabsolvované zájazdy a výlety

Knosos - možno nabudúce???
Samaria - už sme absolvovali (pozri Kréta, Agia Marina)
Elafonissi - tiež možno nabudúce
Gramvoussa a Balos Bay - už sme absolvovali (pozri Kréta, Agia Marina)
Krétsky večer
Okrem toho je možné za 5 Eur absolvovať cestu výletným vláčikom po pobreží (Yellow Train). Tento premáva z Plataniasu a Stavromenosu aj do blízkeho vnútrozemia. Cesta za 15 Eur vedie do niektorých zaujímavých oblastí - ku kláštoru Arkadi, do mestečka Elefterni, k Milli a niektorým ďalším miestam - každý deň iné miesto.

CENY V PLATANIASE - ku koncu júna 2005

Pivo plech 0,5 l = 0,75 - 1,2 Eura
Pivo 0,5 l v taverných = 2,5 a viac Eura (Mythos, Amstel, Heineken)
Slnečník na pláži s 2 lehátkami - 5 - 6 Eur
Žemla v obchode (svetlá alebo tmavá) = 0,25 - 0,5 Eura
Obed = od 2 až 4 Eur vyššie
Víno červené suché Apelia 2 l = 3,2 Eurá
Víno biele suché Retsina 0,5 l = 2,9 Eura
Metaxa 1 l 5* = 13 Eur a vyššie
melón 1 kg = 40 - 0,35 Eura
Raki 0,5 l = 5,5 Eura
Biele perlivé 0,75 l = 1,75 E
Voda 1,5 l = 0,28 E
Pohľadnice = 0,21 - 0,25 E

Informácie z Internetu

www.rethymnon.gr - oficiálna stránka okrsku Rethymno
www.greekisland.com/creta/rethymno/f-info.htm
http://kreta.rovnou.cz - veľa zaujímavých informácií v češtine
www.benko.sk - stránka s informáciami o Kréte
www.greekhotel.com/crete/rethymno/nefeli - oficiálna stránka hotela Nefeli
http://www.recenzie-hotelov.sk - zopár postrehov o Kréte
Informácie o predošlej ceste na Krétu - hotel Marina Sands, Agia Marina
Informácie o ďalšej ceste na Krétu - hotel Blue Sea, Ierapetra